Alfonz Bednár - Sklený vrch



Vydavateľstvo: SÚV SZM Bratislava

Rok vydania: 1974

Ilustroval: Stanislav Dusík

Bednárov román Sklený vrch vyšiel roku 1954 a vzbudil veľkú pozornosť. Je veľkým prínosom pre slovenskú prózu, pretože po Hečkovom Červenom víne až po šiestich rokoch vyšlo umelecké a hodnotné dielo, ktorým bol práve Bednárov román. Cenný je najmä prístup k človeku ako takému, bez zbytočného schematizovania.

Román má tri dejové línie. Základnou dejovou líniou je obdobie krátko po vojne - obdobie obnovy. V tomto čase píše hlavná hrdinka Eva Klaasová svoj denník, v ktorom spomína na svoju prvú lásku - partizána Milana Kališa, na snúbenca Zoltána Ballu a na svojho terajšieho muža Jozefa Solana.

S Milanom Kališom sa zoznámila v období slovenského štátu, keď bola nútená emigrovať z Bratislavy a skrývať sa v Tichej doline. Po vojne ho márne ona a tiež jeho rodina hľadali. Bol nezvestný, ale Ema dúfala, že žije. Ďalšou dejovou líniou je obdobie po vojne. Vtedy Ema chodila so Zolom. Mali sa ísť pozrieť ešte na pár dní do Tichej doliny, ale pretože sa pohádali, Ema išla sama. Potom mali odísť do Ameriky. Ale v Tichej doline sa Ema zoznámila s tromi mladíkmi a jedným dievčaťom, ktorí sa tam prišli lyžovať. Jeden z nich, Mišo Pogáň, poznal kedysi Milana Kališa. Ema sa zblíži s Jozefom Solanom, pod jeho vplyvom sa rozíde
s karieristom Zolom a Solan sa neskôr stáva jej mužom. Chystajú sa znovu navštíviť Tichú dolinu, ale Ema následkom úrazu na svojom pracovisku - stavbe priehrady - zomiera.

Jednotiacim motívom celého románu je Tichá dolina, ktorá pre Emu symbolizujr kľud, pokoj a znamená pre ňu útočište; jednak v dňoch vojny, jednak pri riešení osobných problémov.

Román je napísaný denníkovou formou. Rámcovú konštrukciu tvorí príhoda, keď Solan nájde po úraze Emy jej denník a číta ho až dovtedy, kým mu lekár neoznámi smrť ženy.

Názov románu "Sklený vrch" je podmienený rozprávkou, ktorú Eme rozprával kedysi Milan a ktorú ona hovorila svojmu mužovi. Sklený vrch však znamená snahu človeka prekonať prekážky a dostať sa k cieľu.

Badáme časté prelínanie spomienkových rovín; konfrontáciu minulosti a prítomnosti:
"Zima je. Mnoho rečí o zimnej olympiáde. Lyžiari na ňu trénujú na slabom snehu. Možno nejakí lyžiari boli aj v Tichej doline.
Raz sme tam boli cez Vianoce iba štyria. Doubek, jeho žena, Milan a ja."
(str. 115)