Pavol Orság Hviezdoslav - Hájnikova žena



Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 1969
Ilustroval: Jozef Baláž

Pozdrav
Autor pozdravuje lesy, hory a vyjadruje svoju lásku k nim. Považuje ich za ozdravujúci prostriedok.
"Len okamih tam pobudnutia:
už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,
zrak čistí sa, tlak voľneje,
i oživujú nádeje."
(str. 7)

I. spev
Autor podáva opis hájovne i prostredia okolo nej.
"Jak hniezdo v skrytu parutí:
tak chalupa v hôr zákutí
uprostred zeleného lánku,
rozvitom sťa na obrázku."
(str. 17)
Vyjadruje predtuchu, že i do takého pokojného kúta môže vôjsť zlo.
"-Ach zloba dvere nájde všade!"(str. 24)

II. spev
Starý horár Čajka zomrel náhle v lese. Hoci mal osemdesiat rokov, bol čulý až do smrti. Jeho jediný syn Michal šiel slúžiť k polesnému. Po roku od neho odišiel, hoci ho polesný najprv nechcel pustiť.
"- hja, najlepšieho čeľadníka
prepustiť nikdy nenie milo,-"
(str. 32)
Napokon mu dal odporúčanie. Michal sa vybral rovno do kaštieľa a jeho smelosť mu pomohla k tomu, že dostal miesto hájnika po svojom otcovi.

II. spev
Michal dobre plnil svoje povinnosti a žil spokojne. Chcel sa oženiť. Jeho milá Hanka pochádzala z bohatej rodiny a mala veľa pytačov. Chcela však len Michala. Rodičia s ním najprv nesúhlasili, neskôr privolili. Na jar sa mladí vzali. Svadba trvala tri dni. potom mladomanželia ostali v hájovni na Podvrší.
"Tu mladí zas sa sami zhliadli -
im tichý nastal žitia ples."
(str. 71)

IV. spev
Autor vyjadruje svoje názory na šťastie. Všeobecne prevláda názor, že k šťastiu je potrebný majetok, bohatstvo, že treba hýriť a zabávať sa. V skutočnosti môže šťastie vládnuť aj u chudobných a skromných, treba na to úsilie ovidvoch, ako to bolo u Čajkovcov.
"-Nu, nie moc treba k žitia blahu,
len spokojnôstky drobné veci..."
(str. 75)

V. spev
V nedeľu chodievali Čajkovci do kostola. Raz mala Hanka zlý sen a bála sa o Miška. Ale v kostole sa jej obavy rozplynuli.
"Keď spiatky išli po kostole,
už celkom bola dobrej vôle,
zapadli mračné myšlienky."
(str. 98)

VI. spev - Pieseň

Tento spev vyjadruje harmóniu v živote Čajkovcov.
"Dobre nám, sladko nám, ako na konárku."

VII. spev
Autor vyjadruje predtuchy o blízkom zvrate šťastia mladých Čajkovcov. Hanka bola raz sama doma a prala. Do hájovne zavítal šľachtic Artuš Villáni so svojím sluhom. Artušovi sa švárna Hanka zapáčila. Vypýtal si vodu a kvet z jej záhradky. Keď Hanka vylievala vodu z krčaha, našla v ňom zlaté dukáty. Zahodila ich aj
s krčahom. Michalovi príhodu zatajila.

VIII. spev
Čas uteká, je koniec leta. Dedinčania chodia na maliny.

Maliniarky

Autor opisuje rozhovory a piesne dedinských dievčat. Dve deti, starši Ondrej a mladší Janko, boli tiež s maliniarkami v hore, ale zatúlali sa. Prišli k hájovni. Hanka v nich spoznala svojich kmotrencov. Dala im najesť a potom ich poslala domov. Len čo odišli, prišiel Artuš Villáni. Hanka sa mu kryla v dome a vymkla ho. Artuš sa veľmi nahneval, ale nakoniec bol nútený odísť. Hanka si zaumienila zveriť sa Michalovi, ale neurobila to.

IX. spev
V prvej časti spevu sú zachytené poľovnícke piesne. Ďalej autor opisuje krásy nastupujúcej jesene.
"Ó, jeseň má tiež svoje krásy!"str. 198)
V Čajkovom revíri je poľovačka, ktorú organizuje Villáni. Na nej vznikne roztržka medzi ním a Čajkom. Potom sa odoberie k hájovni, kde sa snaží znásilniť Hanku. Hanka ho v sebaobrane zabije. Miško, nemajúc pokoja, ho sleduje a nájde ho
v pitvore mŕtveho. Prinúti Hanku prisahať, že nič nevyzradí a na druhý deň sa sám udá.

X. spev
Po Miškovom uväznení Hanka odišla bývať k svojim rodičom, ktorí jej neustále vyčítali sňatok s Michalom. Keď jej matka zomrela a otec zvrhol vinu zo smrti na Hanku, Hanka ušla. Pomiatla sa a túlala sa prírodou.

XI. spev
Začalo sa pojednávanie o vražde. Žalobca tvrdil, že to bola lúpežná vražda, obhajca nechcel veriť, že zabil Michal. Do súdnej siene neočakávane vtrhla pomätená Hanka a povedala, že Villániho zabila ona. Michala a Hanku oslobodili.
"Súd vyrkol: Spor Boh rozsúdil.-
Šiel Michal, koniec po väzneniu -
šiel, pojmúc ženu pomätenú..."
(str. 257)

XII. spev
Rôzne ľudové piesne.

XIII. spev
Hankina pomätenosť ešte trvá. Miško zachránil starého Vllániho a jeho dcéru. Za odmenu chcel odpustenie, čo mu Villáni udelil.

XIV. spev
Sedem hviezd spieva svoju pieseň.

XV. spev
V horárni na Podvrší ide všetko po starom. Jediná novinka je syn Čajkovcov Janíčko. Manželia žijú opäť v zhode a porozumení.

Zbohom
Autor sa lúči s prírodou, ale sľubuje, že bude na ňu spomínať.

Črty Hviezdoslavovej poézie v diele Hájnikova žena.

Deklamačný verš:
"Ó, strašná desná musí byť
tma ducha, polnoc pomätenia!"-
(str. 261)

Presahy:
"Opätne hájmi zapustili
na útok, náraz skrz a prez,..."
(str. 207)

Časté dialógy:
"Nuž zomrel Čajka?"
"Zomrel veru,
a v službe. V lese na poľani
ho našli-"
"Buď mu ľahká zem.
Chceš teda miesto jeho?-"Chcem!"
(str. 46-47)

Autorove komentáre:
"Na horách ľahšie sa to liece
(od mladi les mal za obraz,
za obraz v duše svojej ráme),
tam mlčia pomluvy, jak v chráme,..."
(str. 51)

Citoslovcia:
"A sami!?" - tleskla rukami,
"vy fagani!??? - tak do hôr! í, ach!"
(str. 176)

Skrátené výrazy:
"Ver´hrozné! obraz nevídaný!"(str. 225)

Apostrofa:
"- Hej, máte i vy hrmavice,
oblohou čierny žiaľov pás:...
...z tej duše pozdravujem vás!"
(str. 278)

Poetizmy:
"Roh zatukotal v zvúcom výsku:
a strelci, čujúc známy kviľ..."
(str. 2O8)

Jamb:

"Niet kúta, kam by zradotajne
sa nevplantali, vetriac plen,..."