Vladimír Mináč - Živí a mŕtvi



Vydavateľstvo:
Tatran, Bratislava

Rok vydania: 1972

Autor románu prvákrát predstavil Slovenské národné povstanie odlišným spôsobom, ako jeho predchodcovia. P. Jilemnický vo svojej Kronike len zachycuje dej, kým Mináč odkrýva popri deji aj vnútorný svet svojich hrdinov. Súviselo to s tým, že po rokoch sa objavilo mnoho dokumentov, ktoré odkrývali nové skutočnosti. Krátko po vojne bola próza veľmi schematická: Nemci ako prestavitelia zla, Slováci kladní. Mináč prvýkrát ukázal, že tomu nie je úplne tak, že slovenský fašizmus bol tiež zverský. Odsudzuje napríklad príslušníkov HSĽS, ktorí svoje ciele maskovali náboženstvom a nacionalizmom. V SNP ukázal aj tých, čo prešli zo slovenskej armády k partizánom - Labuda, Koza.

Ústrednou postavou románu je Marek Uhrín, študent, ktorý odchádza po vypuknutí Povstania do hôr. Nechápe ešte úplne situáciu a bojovať sa ešte len učí za pomoci čatára Kozu. Najviac sebavedomia mu dodá komisár Bende, ktorý ho dá pracovať na zodpovedné miesto - k tlačiarenskému stroju.

Veliteľom partizánskej jednotky je kapitán Labuda - výborný bojovník, ale príliš sebavedomý."Ale kapitán Labuda zaťal zuby, bol všade, pri útoku bol vpredu, pri obrane sám strieľal z kanóna, vyhrážal sa, klial, rozdával zauchá a večierkami pil s vojakmi. Keď už máme zdochnúť, povedal pri jednej takejto pijatike, nech je pri tom pekné osvetlenie. Bol odhodlaný zomrieť, ale chcel zomrieť slávne. Vzdialené i blízke okolie ho považovalo za hrdinu: bolo len prirodzené, že sa začal za hrdinu považovať aj sám. Niektorí, ktorí nevedeli zabudnúť na zauchá, ho tajne nenávideli.(str. 97) Preto mal časté nezhody so svojimi vojakmi. Do popredia kládol svoje osobné záujmy. Keď sa dozvedá o smrti svojej milej - Hanky Krapovej, bez uváženia napadne Priehyby, kde je však veľká presila Nemcov. Pretože z celej jednotky ostane nažive len šesť ľudí, musí sa za svoj čin zodpovedať.

Janko Krap - komunista, bojuje v Povstaní a je ťažko ranený. Je veľmi revolučný a bojovný, takže ho často musia krotiť.

Komisár Bende - Maďar, bojoval za Maďarskú republiku Rád, v Španielsku, bol aj v koncentračnom tábore. Má už vyše päťdesiat rokov. je veľmi rozvážny a často musí krotiť spolubojovníkov (aj Labudu a Krapa). Medzi vojakmi je pomerne málo obľúbený.

Olina Ferkodičová - dcéra architekta pokojne žijúceho v Bratislave.
S Labudom má syna, ktorému dala meno Marek. Nakoniec si uvedomí, že potrebuje a miluje Marka Uhrína a rozhodne sa žiť s ním a nie
s otcovým priateľom Augustínom Šernerom.

Hanka Krapová - sestra Janka Krapu. Zo začiatku žije s partizánmi. Aj keď sa neznáša so sestrou Ilonou, vracia sa ku chorej matke a stará sa o ňu. Na horárni horára Ulricha ich spolu s inými Nemci zadržia a odvedú do väzenia. Tu ju gardisti znásilnia a zastrelia.

Doktorka Ema - lekárka, ktorá sa stará o ranených. Aj keď je z toho veľmi vyčerpaná, niekedy ju napadne, že by mohla robiť aj niečo iné. Nenávidí komunistov, aj Janka Krapa, i keď ako človeka ho má rada.

Vincent Ulrich - z obavy pred konfiškáciou majetku vstúpil do Pohotovostného oddielu. Zastrelil svojho nevlastného brata, aby sa nikto nedozvedel, že pomáhal podozrivým - pre Nemcov - osobám.

Filip Hracho - nadzbrojník v Pohotovostnom oddieli. Hlása, že ozajstní vlastenci sú tí, čo bojujú za Hlinku a partizáni sú zradcovia."nielen pošlapem a zničím, ale hrozne pošliapem a zničím, vyrežem jazyk z úst, ktoré roznášajú hlúpe a nebezpečné reči, vypichnem oči, zadupem do prachu, vytrhnem vnútornosti a hodím ich do hnoja, urobím tak každému zradcovi, každému všivavému Židovi a každému komunistovi, urobím aj vlastnému bratovi, ak sa previnní, urobím tak, lebo viem, že to nie je hriech, ale moja svätá povinnosť, tak mi pánboh pomáhaj! Musíme byť ostrí ako nabrúsené nože, ostrí ako britvy!"(str. 80). Hracho však nič z toho nemôže uskutočniť, lebo padne pri prvej akcii
v teréne zásluhou Labudovho oddielu.

Valér Ferkodič - bratanec Oliny. Slúžil v Pohotovostnom oddieli. Nezaujímalo ho za čo bojuje, ale osobné ciele."Nazdával sa, že tu bude stále nejaká psina a dobrodružstvo."(str. 279) Raz si chcel spraviť tiež "prima psinu" z Hanky Krapovej, opil ju rumom, ale ostatní prítomní ju znásilnili. Vtedy si Valér uvedomuje, že nie je na pravom mieste a uteká preč. Dostáva sa do rúk Labudovej jednotke, ktorá ho zastrelí.

Autor využíva hlavne polopriamu reč a nevlastnú priamu reč a navzájom ich prepletá aj s autorskou rečou a priamou rečou. Jeho diela majú dynamičnosť a spád, čo je dosiahnuté zložitým vnútorným monológom a štylizáciami viet.


Autorská reč:
"Telefón zvonil. Marek sa vrátil k stolu a mechanicky odriekaval."(str.6)
Polopriama reč:
"Snažil sa nedívať na druhý koniec jedálne, snažil sa nevidieť, čo sa tam deje, snažil sa nebyť v tej miestnosti a s tými ľuďmi, ktorí mu teraz boli cudzí a protivní, ale videl všetko a počul všetko."(str.286)
Priama reč:
"Tomu ja nerozumiem", povedala Hanka.
"To sú pre mňa zložité veci."
"Vy vôbec nemáte strach?" opýtal sa profesor Markech.
"Mám strach", povedala Hanka. "Veľmi sa bojím."
"Nevidieť to na vás", povedal profesor Markech takmer s úctou.
"Veľmi sa bojím", opakovala Hanka.
(str.238)
Nevlastná priama reč:
"A potom povedal čatárovi Kozovi, to je moja známa, to je Hanka Krapová a treba jej pomôcť. Čatár Koza pohodil plecami, pre mňa za mňa, ale táto tu, ukázal na Ilonu, táto tu nie je bohuprisahám nejaká slabá žena a možno je to ani nie žena, ale preoblečený Nemec."(str.125)