Andrej Sládkovič - Detvan



Vydavateľstvo: Matica Slovenská

Rok vydania: 1941

1. spev - Martin

Autor nás oboznamuje s prostredím, v ktorom sa bude príbeh odohrávať, s vrchom Poľanou a dedinkou Detvou.
"Stojí vysoká, divá Poľana,
Mať stará ohromných stínov,
Pod ňou dedinka Detvou volaná,
Mať bujná vysokých synov."
(str.1)
Je nedeľa podvečer, na lúke sa hrajú dievčatá. Prichádza Martin a tancuje s Elenou. Hneď nato odíde do hory a zanechá sklamané dievčatá. Vidí sokola prenasledujúceho zajaca a zabije ho so slovami:
"Sokol nech si orla volí!"(str. 13)
Zoberie ho a ide na svoju skalu. Tam na chvíľu zadrieme, pričom má zlý sen. Keď sa zobudí, je už večer. Mal by ísť domov, no zláka ho hudba jeho družiny a on odchádza na salaš.

2. spev - Družina

Na salaši sa chlapci zabávajú. Martin sa k nim pridá. Zajedia si baraniny a napijú sa pálenky. Martin rozmýšľa o budúcnosti slovenského národa, objavuje skryté talenty ľudu. Poľanou beží Elena hľadajúca Martina. Padne do rúk zbojníkom. Martin sa dozvedá, že zabil sokola kráľa Matiáša. Je čestný, chystá sa mu ho vrátiť. Už svitá, Martin sa lúči s družinou a ide domov. Na ceste stretne zbojníkov s Elenou, jedného zbojníka zabije a Elenu oslobodí. Potom ju odprevadí domov.

3. spev - Slatinský jarmok

Kráľ Matiáš sa teší na jarmok. Je spravodlivý a má rád Slovensko.
"Mám Tatry, Váh, mám Hole, Hron!" (str. 107)
Na jarmoku ho vyhľadá Martin a dá mu sokola s vysvetlením svojho činu. Kráľovi sa Martin zapáči. Martin sa prizná, že zabil zbojníka, ale i tento čin je všeobecne schválený. Za to dostane od kráľa koňa. Potom sa rozlúčia a Martin sa ide prejsť na koni.

4. spev - Vohľady

Elena sedí večer na lavičke pred domom a čaká na Martina. Hrá si na drumlicu. Prichádza k nej prestrojený kráľ Matiáš a skúša jej vernosť Martinovi. Elena nepodľahne a kráľ jej dá prsteň. Elena dá Martinovi prsteň a ten sa jej zveruje s tým, že bude musieť narukovať. Obaja sú smutní pri tej myšlienke a lúčia sa.

5. spev - Lapačka

Martin sa lúči s rodičmi a odchádza ku kráľovi do jeho vojska. nechce si však dať zobrať valašku, ostrihať vlasy a obliecť vojenské šaty. Vracia kráľovi prsteň. Autor sa lúči s Detvanom:
"No, dobre sa maj, druh môj srdečný!
Spevca rodinná postava!
Z nízkosti takto tvorí duch večný
Trón, kde si sláva sedáva.
Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana,
V ňom duša tvoja je zmaľovaná.
Zhrej obrazom tým, čo schladlo!
Kde bujné v duši rastú zárody,
Tam pyramída vstáva slobody -
A to je naše zrkadlo!"
(str. 249)

Charakteristika postáv:
Martin
"Čierna kabanka plecom visiaca,
Širák kvietím operený,
Červená stužka kvietím letiaca
A obličaj ozorený,
A malý fúzik a briadka mladá,
A sokolieho oka lambada,
A vrkočov havraních pár,
A na opasku ligot storaký,
A ľahkých krpcov dlhé návlaky:
To zmenilo tanečníc tvár."
(str. 8)

Elena
"Jej vrkoč z hladkých pletených vlasov,
Na hrdle čierna tkanička,
Oplecko snežné, vyšité krásou,
Ľaliová kabanička,
Bielej sukne záhyb storaký,
Červené kycky, uzly a traky,
A čižmičky z kordovánu,
Postava driečna a tvár okrúhla
Oči zložené z ohňa a uhlia. -
Martinko nemá chuť planú."
(str. 186)