Svetozár Hurban-Vajanský - Suchá ratolesť



Vydavateľstvo: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry

Rok vydania: 1965

Do Rudopolia sa vracia pán zámku, Stanislav Rudopoľský.

V dedine sa stretáva s nedôverou. Spriatelí sa so statkárskou rodinou Vanovských, s Karolom, ktorý, hoci má rád svoju ženu, predsa ju zanedbáva kvôli práci okolo hospodárstva, a s Máriou, ktorá hľadá lásku u Stanislava. Vanovskí majú neter Annu Belinskú, sirotu, ktorá má slabý zrak a napriek tomu rada číta, najmä po večeroch. Stanislavovým priateľom sa stáva aj Albert Tichý, učiteľ Lili Vanovskej. Medzi Annou a Albertom prerastie priateľstvo v lásku. Stanislav najprv neverív budúcnosť slovenského národa."Pah! Logika u ľudu! Tu je ruka, tu krajec chleba. Ruka vezme krajec a podnesie k ústam. To je celá logika. Ale o jazyku, o národnosti! Smiešne!"(str. 65). Tichý však svojho priateľa poučuje, ukazuje mu skrytú silu v slovenskom ľude, jeho prosté umenie a krásu. V tomto smere kladne pôsobí aj veselá vdova Adela Rybáryčka - rodina Vanovských, do ktorej sa Stano zaľúbi. U Vanovských vznikne komplikovaná situácia. Mária, očarená Stanom, začne podozrievať muža s Annou. Anna, ktorá cíti, že pomaly stráca zrak, opúšťa Alberta, hoci ho miluje. Albert, prekvapený jej správaním, ju považuje za klamárku a začne ju nenávidieť. Všetko sa vysvetlí a Anna umiera. Stanislav Rudopoľský skoro zahynie v súboji s nepriateľom národa Svatnayom, ktorý rozširuje klebety o Stanovi a Márii Vanovskej. Je ťažko zranený, ale s obetavou pomocou Adely Rybáryčky sa uzdravuje.

Albert sa pomaly zotavuje z nešťastnej lásky a sprevádza Stana na cestách. Stano sa ožení s Adelou a vyhlasuje boj proti odrodilstvu:"Začneme, Karol, pestovať slovenskú vec od začiatku! Nech čert berie staré, práchnivé kláty! Naši otcovia niesli v starých časoch na svojich ramenách ťarchu i prelesť vývinu. Ich potomci zmeraveli, ohlúpli, odrodili sa a hynú. Toto hynutie nik nezastaví! Ich krv je už skazená, údy zhnité. Nad každým povaleným kobylkárom sa teším nepeknou, čertovskou radosťou. Z nás musia vypučať nové výhonky A tento proces nik nezastaví!"(str. 210)

Autorove názory na zemianstvo:
Idealizuje skutočnosť a vzťahy zemianstva k národu. Predpokladá, že slovenský národ sa môže obrodiť jedine návratom odrodilých zemanov. Neverí v skrytý talent ľudu. Postava Stanislava Rudopoľského so svojimi názormi vyznieva presvedčivejšie, ako oponujúca postava Alberta Tichého a je značne zidealizovaná. Preto je jeho dielo čiastočne znehodnotené a skresľuje situáciu Slovenska v poslednom štvrťstoročí minulého storočia.